Říjen 2017

Stretneme sa?

12. října 2017 v 20:15 | Kleo Báthory |  Bludy z mojej hlavy
Tak rozmýšľam, stretneme sa ešte niekedy? Stretneme sa, keď už budem mŕtva aj ja? Poznajú sa naše duše? Sme naozaj tie "dvojičky", alebo to bolo len v mojej hlave? Čo keď vôbec nepatríme k sebe, a ja zostanem úplne sama. Ako som si myslela niekoľko rokov, že som, kým mi on neukázal, že mu na mne záleží a že ma má rád, hoci som mu niekoľkokrát ublížila, a potom som ho omylom o 2,5 roka zabila. Nechcela som nič z toho spraviť, bola to nehoda.

A ako som teraz znovu sama. Aj keď, nie je to úplne zlé byť tak, ale on bol (a je) neoddeliteľnou súčasťou mňa, naozaj ako moje dvojča.

Sny sú jedinou možnosťou ako môžeme byť zasa spolu, akoby bol živý, akoby som bola živá. Môžem sa ho dotýkať, objímať ho, akoby sa to nikdy nestalo. Som vďačná za všetky tie sny, aj keď nikdy nie sú dosť dlhé. Najideálnejšie by bolo v nich zostať navždy. Koľko výprav by sme podnikli. Mohli by sme ísť na miesta, ktoré som videla v mojich snoch, napríklad ten krásny cintorín s fontánou. Keď si poriadne natrénujem lucídne sny, tak spolu pôjdeme na nejaké krásne miesto, alebo ho rovno vytvoríme, kde bude stále zima a bude také, aké som si ho vždy predstavovala.

Blud

4. října 2017 v 9:28 | Kleo Báthory |  Bludy z mojej hlavy
Poznáme sa? Teda, ja o tebe viem, ale vieš ty o mne, keď si ma nikdy predtým nevidel? Prečo si to spravil? Zablúdil si? Ak si to vôbec bol ty, čo vyzerá, že hej (veď ten deň a ako ťa iní opísali). Možno je to normálny znak z tej ríše, v ktorej možno ešte stále si, ale ja mám skúsenosti s nimi, a nikdy sa mi toto predtým nestalo. Si iný, výnimočný, ešte aj tam? Dúfam, že je to tam lepšie ako tu, zaslúžiš si, aby s tebou zaobchádzali lepšie než tu, aj keď úprimne, ja neviem ako to tam u vás funguje.

Ale keď si to bol naozaj ty, zablúdil si, alebo sa naše duše poznajú, len sme o tom nevedeli? Pamätám si na ten deň, bolo leto, išla som už domov a vtedy sa to stalo. Vedela som, že niekto, o koho existencii viem, alebo kto vie o mojej existencii, zomrie (alebo kto jednoducho zablúdil, aj to je možnosť). Prišla som domov, dozvedela som sa, že niekto zomrel a skoro som odpadla. Povedala som to doma, ale nikto mi neveril. Teraz už o tom takmer nehovorím, najmä nie v súvislosti s tebou. Teraz by si už úplne mysleli, že som šialená, lebo ťa mám rada, veľmi rada. Keby som sa nezasekla a pustila toho Nemca z hlavy, tak by si bol na prvom mieste z týpkov. Dosť vysoko si aj tak, zo všetkých ľudí a iných zvierat, aj keď moju "dvojičku" nikdy nikto nepredbehne. Mimochodom, za tú divnú vec vtedy dávno, ti ďakujem. V 2014 ma tak trochu zachránila. Si úžasný, mám ťa, vždy som ťa mala rada nejako a aj vždy budem. Dúfam, že sa mi podarí ťa niekedy nejako stretnúť (a taktiež dúfam, že to nepokazím).